Maďarsko. Letná dovolenka. Niežeby nebola chuť na more exotiku ale viete ako to je. Dve malé deti, peniaze, terorizmus. Keďže nebývame na rodnej hrude tak aj rozdeľovanie času medzi obe babky a rodinu a priateľov.
Maďarsko. Pre naše deti symbol dovolenky, tepla, bazénov a bláznenia, niekedy až luxusu – zvlášne ako sa deti pozerajú na svet.
Pozorujem svoje deti ako sa hrajú v malom bazéne a na pieskovisku, šťasný, že skončilo obdobie plienok. Ležím teda na deke a poctivo sa opaľujem. Tvrdohlavo a neústupne odmietam každý pokus mojej milovanej manželky o natretie opaľovacím krémom. V podstate viem, že má pravdu, ale ja tie krémiky a tégliky s divným zápachom jednoducho nemám rád.
S úmyslom uniknúť pred nevyhnutným natieraním zavolám:
„Baby poďme na tobogán!!!
Nie tati ja sa bójim.
A čoho sa bojíš veď pôjdeš s tatom, tati Ťa bude držať a zdvihne Ťa z vody.
Sa bójim, že pôjdem do vódy hlbóko.
Veď to je super! Uvidíš, že sa to so stavaním v piesku nedá porovnať.“
Po nejakom tom prehováraní sme si teda dali dvakrát s babami tobogán. Okrem mamky samozrejme.
Tá sa bojí vody aj v sprche. Hehe.
Znovu si ležím na deke, premýšľam a vtedy mi to trkne. Nie sme my všetci ako také deti vo svojom svete!?
On nás volá na prežitie dobrodružstva – ani neviete čo všetko som pre Vás pripravil! Ste moje milované deti – čo všetko mám pre Vás prichystané! Radosť, ktorú vám nikto nevezme!
Ale my sme spokojní,nerušene riešime domy, záhradky, kariéru, dovolenky, účet v banke, fitko, šaty, účesy, všetko domy z piesku – malé, sopľavé, ale naše- až kým nám to všetko nezoberie smrť, tá najvačšia zlodejka.
Bojíme sa hlbiny. Bojíme sa hĺbky a nechceme veriť, že On je s nami. Vždy a všade. A chce nám dať život omnoho plnší ako si vieme urobiť my.
„Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“. Jn 10,10.